3 Pokročilé aspekty optických modulácií na dosiahnutie vysokej prenosovej rýchlosti a odolnosti voči degradácii signálu
3.9 Záver
  • Najčastejšie používanými moduláciami sú amplitúdové modulácie (napr. OOK, DB, CSRZ) a fázové modulácie (napr. BPSK, DPSK).
    • Fázové modulácie v porovnaní s amplitúdovou moduláciou pracujú lepšie (nižšia chybovosť pre danú rýchlosť) ale na úkor veľmi zložitej konštrukcie modulátora.
    • Pre rýchlosti väčšie než 10 Gbit/s je modulácia DB formátom, ktorý možno považovať za dobrý kompromis medzi kvalitou prenosu a nárokmi na konštrukciu modulátora. Tento formát môže prenášať dáta s rýchlosťou 40 Gbit/s na kanál s kanálovým rozdelením 0,8 nm (ide teda o DWDM systém). Fázová modulácia vo väčšine prípadov vykazuje lepšie výsledky hlavne pre hustejšie kanálové rozdelenie (0,4 nm–0,1 nm).
  • Viacstavové modulácie (s viac než dvoma stavmi), napr. QPSK, kombinujú moduláciu fázy a amplitúdy (napr. QAM) alebo fázy a polarizácie (napr. PM-QPSK). Tieto modulácie sa javia ako perspektívne pre vysokorýchlostné systémy a systémy prenosu na veľké vzdialenosti.
    • Formáty využívajúce polarizačné multiplexovanie majú výhodu v tom, že umožňujú vysokú spektrálnu účinnosť, optický dosah, dobré SNR vlastnosti a odolnosť voči disperzii.
    • Formát PDM-QPSK je perspektívny pre terabitové prenosy v prípade nasadzovania nových vlákien.
  • Za najmodernejšie modulácie s viac nosnými sa považuje OFDM a VDMT. Tieto modulácie našli uplatnenie v digitálnej televízii a v mobilných komunikáciách v štandarde LTE.