Identifikácia hovoriaceho je súčasťou širšieho konceptu rozpoznávania rečníka. Skladá sa z dvoch podobných ale predsa len rozdielnych úloh: identifikácia a verifikácia hovoriaceho. Prvá úloha má za cieľ určiť kto zo zvolenej (uzavretej) skupiny ľudí získanej vo fáze trénovania rozpráva, pričom druhá úloha má potvrdiť či je hovoriaci skutočne ten, za koho sa vydáva.
V prípade nízkeho skóre systém môže identifikáciu odmietnuť (nebol to nikto zo skupiny). Takáto úloha sa volá aj problém uzavretej skupiny (v trénovacej množine je konečný počet hovoriacich).
Na druhej strane verifikácia potvrdzuje či je daný hovoriaci skutočne ten za koho sa deklaroval napr. pomocou hesla, na základe svojej hlasovej vzorky.
Pretože na svete je veľa ľudí, potenciálnych útočníkov, ktorých reč nemôže byť súčasne nahratá v databáze, sa tento problém označuje za úlohu otvorenej skupiny. Pri tejto úlohe je dôležitý model všeobecného hovoriaceho na základe ktorého sa správne určia prahy zamietnutia nesprávneho používateľa.
Úloha rozpoznávania rečníka je veľmi komplexná a problematická kvôli viacerým aspektom, ktoré budú vysvetlené ďalej. Tomuto problému sa venujú výskumné tímy už viac ako 40 rokov a táto oblasť stále nie je uzavretá. S pokrokom dostupných technológií sa aj oblasti aplikácie rozpoznania rečníka stále rozširuje napr. aj do nasledovných sfér:
Riešenie problému identifikácie v sebe zahŕňa 3 základné oblasti výskumu:
Identifikácia hovoriaceho sa ďalej delí na 2 veľké skupiny, a to textovo závislú a textovo nezávislú. Textovo závislý systém očakáva určité prehovorenie, na základe ktorého vykoná rozhodnutie. Na druhej strane textovo nezávislé systémy pracujú nezávislé od konkrétneho vyhovorenia. Pri textovo závislých systémoch sa dá očakávať vyššia úspešnosť identifikácie pri danej dĺžke prehovorenia. Tie totiž môžu bezpečne postihnúť aj špecifické koartikulačné efekty.