V roku 1866 patentoval nemecký inžinier Ernst Werner von Siemens (1823 – 1883) dynamo s vlastným budením, ktoré vytvorilo základ pre začiatočný rozvoj elektroenergetiky. Umožňovalo premenu mechanickej alebo tepelnej energie na elektrickú energiu v zariadení v tom čase s pomerne veľkým elektrickým výkonom. Od pôvodného lokálneho použitia elektrickej energie sa prikročilo aj k diaľkovému prenosu energie. Francúzsky elektrotechnik Marcel Deprez (1843 - 1918) bol jedným z prvých, ktorí prakticky zrealizovali jednosmerný prenos na väčšiu vzdialenosť. V roku 1873 predvádzal prenos medzi dynamom a motorom po už vybudovanom telegrafnom vedení na vzdialenosť 1 km.
V tom čase začali vznikať aj prvé jednosmerné elektroenergetické siete. Tie slúžili na to, aby sa miesta spotreby elektrickej energie mohli vzdialiť od miest jej výroby. Tie boli spravidla len tam, kde boli k dispozícii významné energetické zdroje (vodné toky, náleziská uhlia a pod.). Už od samotného začiatku jednosmerných sietí sa premýšľalo aj o tom ako tieto namáhavo vybudované vedenia využiť aj na prenos správ. Najprv vznikla požiadavka na prenos správ na riadenie a kontrolu energetických prenosov. K jednosmernej energetickej zložke sa pridávali striedavé napätia, ktoré umožňovali vytvorenie jednoduchého signalizačného systému. K tomu muselo byť zároveň vyriešené naviazanie slaboprúdovej ovládacej časti na silnoprúdovú jednosmernú sieť vrátane bezpečnosti zariadenia aj obsluhy.
Prenos informácie v striedavej elektroenergetickej sieti mohol potom byť na lokálnej úrovni nn realizovaný pomocou impulzov jednosmerného prúdu. Tieto aplikácie však vyžadovali prídavné jednosmerné zdroje a boli veľmi tažkopádne aj z hľadiska väzby zariadenia a vedenia. Preto boli rýchlo nahradené systémami s prenosom signálov pomocou striedavých prúdov s frekvenciami vyššími ako bola nominálna frekvencia siete. Najprv išlo znova o jednoduchú signalizáciu slúžiacu na riadenie prevádzky týchto sietí. Neskoršie vznikali jednoduché systémy na diaľkové ovládanie napr. úsekových sieťových odpojovačov. Vždy sa jednalo buď o adresnú diaľkovú signalizáciu stavu určitého objektu alebo o adresné ovládanie vybraného jediného objektu zo vzdialeného povelového miesta, prípadne o obojsmerné spriahnutie týchto systémov. Pre tieto účely sa najčastejšie využívali siete nn, veľmi zriedkavo aj siete vn.
Súčasne s tým sa približne od 30. rokov minulého storočia v energetike začali zavádzať aj systémy hromadného diaľkového ovládania (HDO), ktoré naopak z jediného centrálneho miesta vysielali signál do rozvetvenej silnoprúdovej siete. Na tento signál reagovali celé skupiny diaľkovo ovládaných zariadení a vyvolával buď dohodnutý signál alebo spínaciu funkciu.
Výstavba robustných a mechanicky náročných diaľkových silnoprúdových vedení vn a vvn navodzovala hneď od začiatku rozvoja energetiky myšlienku ich využitia aj na prenos telefónie. To odštartovalo aj prvé pokusy využiť tento princíp pri silnoprúdových vedeniach vo forme tzv. vf elektrárenskej telefónie. V ČR začala výroba týchto zariadení už pred druhou svetovou vojnou v podniku Telegrafia Praha (predchodca závodu Tesla Strašnice). Po vojne výroba týchto zariadení pokračovala.
V súčasnej dobe stále viac narastá podiel vzdušných trojfázových vedení vvn, ktoré majú do ochranného metalického lana zabudovaný špeciálny optický kábel. Pomocou optického kábla je možné takýmto vedením preniesť relatívne veľké dátové toky, ktoré sú obvyklé v klasických telekomunikačných sieťach s optickými káblami.
Ďalší vývoj telekomunikačnej techniky potom umožnil aplikácie využívajúce aj nn distribučné časti energetických sietí na vytváranie úzkopásmových systémov slúžiacich na účely lokálneho ovládania, signalizácie a diaľkového merania (napr. odpočty stavov elektromerov). Pokročilé prenosové technológie vyvinuté hlavne na prenos telekomunikačných signálov v rádiových prostrediach s vysokou hladinou rušenia však umožnili aj realizáciu širokopásmových dátových systémov s vysokými prenosovými rychlosťami v relativne veľmi nepriaznivom elektromagnetickom prostredí distribučných elektroenergetických sietí.