Telekomunikácie je vedná disciplína zaoberajúca sa dorozumievaním človeka (prenosom správ) v podmienkach, ktoré nie je schopný prekonať svojimi prirodzenými zmyslami. Telekomunikácie preto patria do vedného odboru oznamovacia technika alebo tiež komunikačná technika a ich moderný vývoj v podstate začal v devätnástom storočí vynálezom telegrafu a neskôr aj telefónu. V súčasnosti tvorí neoddeliteľnú súčasť odboru IKT – Informačné a komunikačné technológie (ICT, Information and Communication Technology).
Slovo telekomunikácie vzniklo spojením dvoch slov. Gréckeho slova „tele“ (vzdialený) a slova komunikácie (dorozumievanie).
Zariadenie na dorozumievanie na diaľku označujeme ako telekomunikačné zariadenie. Telekomunikačná sieť je potom tvorená vzájomne prepojenými telekomunikačnými zariadeniami alebo uzlami siete.
Je zrejmé, že nie je možné vzájomne prepojiť priamymi spojmi všetky telekomunikačné zariadenia, respektíve všetkých účastníkov komunikácie. Z tohto dôvodu musí byť telekomunikačná sieť určitým spôsobom logicky štruktúrovaná tak, aby bola schopná plniť požiadavky veľkého počtu koncových účastníkov v geograficky rozdielnych územiach. Telekomunikačnú sieť delíme na dve základné časti. Na časť jadrovú (chrbticovú) a prístupovú.
Ak by sme chceli vytvoriť telekomunikačnú sieť tak, že by sme vzájomne prepojili všetkých účastníkov medzi sebou, znamenalo by to v prípade iba 10 účastníkov realizovať celkom 45 vedení.