5 Bezpečnosť
5.1 Bezpečné komunikácie

Komunikačná bezpečnosť je často popísaná pomocou troch veličín: Autentifikácia, diskrétnosť a integrita [1].

Autentifikácia zabezpečuje, že uzly sú tým za koho sa vydávajú.

Autentifikácia sa obyčajne zakladá na demonštrovaní vedomosti o nejakom spoločnom tajomstve, takom ako je meno používateľa alebo dvojica hesiel. V zložitejších systémoch môže byť vlastníctvo spoločného tajomstva preukázané pomocou overenia vlastníctva znaku, ktorý je veľmi ťažké ukradnúť alebo sfalšovať, takého ako certifikát alebo inteligentná karta.

Diskrétnosť zabezpečuje, aby odpočúvajúci neoprávnený poslucháč nemohol čítať správy prenášané sieťou.

Diskrétnosť sa obyčajne chráni pomocou šifrovania obsahu správy. Šifrovanie využíva známu reverzibilnú metódu transformácie (označovanú ako šifra alebo šifrovací algoritmus) na obsah pôvodnej správy (označovanej ako nešifrovaný text) zakódovaním alebo maskovaním sa potom vytvorí šifrovaný text. Len ten, kto pozná ako realizovať spätný proces (dešifrovať správu), môže získať späť pôvodnú správu. Najbežnejšími formami šifrovania sú matematické transformácie, ktoré používajú rôzne kľúče ako súčasť ich spracovania. Príslušný príjemca musí poznať obidve korekčné metódy a hodnotu kľúča, ktorý bol použitý, aby bol schopný správu dešifrovať. Pre komerčné šifrovacie schémy musí byť metóda verejne známa. Ochrana utajenia kľúča je rozhodujúca.

Integrita zabezpečuje, že správy sú doručené bez zmien.

V kontexte komunikačnej bezpečnosti to znamená schopnosť mať istotu, že prijatá správa nebola zmenená nijakým spôsobom a je zhodná so správou, ktorá bola odoslaná. Bajty kontrolnej postupnosti rámca (FCS) sú príkladom kontroly integrity, ale tieto nie sú považované za zabezpečené. Štandardné bajty FCS nie sú vypočítavané cez nešifrovaný text správy a chránené šifrovaním. Namiesto toho sa vypočítavajú cez šifrovaný text použitím známej metódy a vysielané neupravené (nezašifrované). Bajty FEC pomáhajú identifikovať pakety, ktoré boli náhodne poškodené pri prenose. Útočník však môže spätne vypočítať štandardnú FEC napríklad na zatajenie jeho úmyselnej modifikácie paketu, ktorý zachytil a opakovane odoslal. Ťažšie je pre útočníka správne spätne vypočítať kontrolnú postupnosť integrity alebo zabezpečovaciu hašovaciu funkciu, čo je spoľahlivejší test integrity správy.

Koncept integrity je niekedy rozšírený tak, aby zahŕňal aj verifikáciu, že zdroj správy je rovnaký ako oficiálny. Časové značky a čísla postupností správy môžu chrániť proti „útokom prehrávok“, ale tieto opäť nie sú považované za bezpečné, iba ak by boli chránené šifrovaním.

Bezpečnosť je vždy relatívna, nikdy nie absolútna. Pre každú obranu existuje (alebo onedlho bude) úspešný útok. Pre každý útok existuje (alebo onedlho bude) úspešná obrana. Len čas a úsilie sú reálnym problémom. Čím lepšia obrana, tým viac času a úsilia zaberie prelomenie.

Správna obrana je taká, ktorá je vyvážená a ktorá sa prispôsobuje predpokladanému rozsahu útokov. Vyváženie je dôležité z dvoch hľadísk. Prvé znamená, že aj najslabšia linka musí byť dostatočne bezpečná. Druhé, že pasívne prvky na autentifikáciu, šifrovanie a kontrolu integrity musia byť zálohované aktívnymi prvkami ako je monitorovanie a sledovanie pokusov o prielom, disciplína údržby bezpečnosti a tak ďalej. Správna obrana je taká, ktorá vyžaduje od útočníkov na prelomenie práve trochu viac času a úsilia, ako sú oni ochotní na to vynaložiť. Bezpečnostné opatrenia zvyšujú náklady a obmedzujú ochrancu. Tak ako pri každom podnikaní, rozhodnutie o týchto zmenách treba robiť s otvorenými očami.