3 Architektúra siete
3.2 Architektúry

V bezdrôtových sieťach sú dva módy konfigurácie bezdrôtovej architektúry a to ad-hoc a infraštruktúrny [1], [2]. Pri móde ad-hoc sú zariadenia pri prenose rovnocenné, kým pri inraštruktúrnom móde zariadenia komunikujú prostredníctvom prístupového bodu, ktorý slúži ako mostík k iným sieťam.

Mód ad-hoc

Pri použití módu ad-hoc všetky zariadenia v bezdrôtovej sieti komunikujú priamo medzi sebou (bod – bod). Sieť nemá štruktúru alebo pevné body. Na komunikáciu medzi zariadeniami nie je potrebný prístupový bod.

Mód ad-hoc je vhodný pre malé skupiny zariadení a všetky tieto zariadenia musia byť fyzicky vzájomne dostatočne blízko. Výkonnosť siete sa zhoršuje, keď sa zvyšuje počet zariadení. K odpojeniam ľubovoľného zariadenia môže dochádzať často, preto mód ad-hoc môže byť ťažkou úlohou pre správcu siete riadiaceho takúto sieť. Ďalšie obmedzenie módu ad-hoc je, že siete pracujúce v móde ad-hoc nemôžu byť mostíkom do drôtovej lokálnej siete a teda nemajú prístup k internetu, ak nie sú nainštalované špeciálne sieťové prechody.

Mód ad-hoc však výborne pracuje na malom priestore a poskytuje najľahší a najlacnejší postup na vybudovanie bezdrôtovej siete.

Infraštruktúrny mód

Druhou architektúrou pre mobilné siete je infraštruktúrny mód. Všetky zariadenia sú pripojené do bezdrôtovej siete pomocou prístupového bodu (AP). Prístupové body sú obyčajne smerovače alebo prepínače, ktoré konvertujú rádiovo prenášané dáta na dáta prenositeľné drôtovým ethernetovým spojom. AP je teda mostíkom medzi drôtovou LAN a bezdrôtovými účastníkmi. Prepojenie viacerých prístupových bodov pomocou drôtovej ethernetovej chrbticovej dátovej siete umožňuje ďalšie rozšírenie pokrytia bezdrôtovej siete. Keď sa mobilné zariadenie pohybuje mimo dosah jedného prístupového bodu, dostáva sa do dosahu ďalšieho. Výsledkom je, že bezdrôtový účastník sa môže voľne pohybovať od jednej prístupovej domény k druhej a neprerušovane udržiavať pripojenie ku sieti.

Infraštruktúrny mód poskytuje väčšiu bezpečnosť, ľahšie riadenie, väčšiu rozšíriteľnosť a stabilitu. Infraštruktúrny mód však spôsobí aj zvýšenie nákladov vytvorením prístupových bodov, takých ako sú smerovače a spínače.

Identifikátor sady rozšírenej služby (ESSID)

Identifikácia sady rozšírenej služby ESSID (Extended Service Set Identification) je jeden z dvoch typov identifikácie sady služby SSID (Service Set Identification). V bezdrôtovej sieti ad-hoc bez prístupových bodov sa používa identifikácia sady základnej služby BSSID (Basic Service Set Identification). V infraštruktúrnej bezdrôtovej sieti, ktorá má prístupový bod sa používa ESSID, ale môže byť požadovaný SSID.

Identifikácia služby (SSID) je 32-znakový (maximálne) alfanumerický kľúč identifikujúci názov bezdrôtovej lokálnej siete.

Niektorí predajcovia označujú SSID ako názov siete. Bezdrôtové zariadenia v sieti musia byť pre zabezpečenie vzájomnej komunikácie nakonfigurované s rovnakým SSID.