Termín hašovacia funkcia pochádza z počítačovej oblasti, kde označuje funkciu zmenšenia reťazca akéhokoľvek vstupu do reťazca pevnej dĺžky. Akákoľvek zmena vstupných dát spôsobí (s veľkou pravdepodobnosťou) zmenu hodnoty hašovacej funkcie (hašovacieho kódu). Hašovacie funkcie práve s touto vlastnosťou majú vo všeobecnosti rôzne použitie. Ak ich využijeme v kryptografii, tak sa tieto hašovacie funkcie volia tiež v závislosti od niektorých ďalších parametrov. Kryptografické hašovacie funkcie sa používajú na ochranu integrity správ (aby sa ochránil pôvod informácie), ale taktiež aj ako ochrana pred hrozbou odmietnutia (threat of repudiation) a na zabezpečenie hesiel. Na rozdiel od symetrického a asymetrického šifrovania, hašovacia funkcia nepoužíva žiadny kľúč.
Základné požiadavky na hašovaciu funkciu v kryptografii sú:
Hašovací kód určuje stručnejšie vyjadrenie pôvodnej dlhšej správy alebo dokumentu. Môže sa zdať, že takéto zhrnutie správy je podobné „digitálnemu odtlačku prsta“ rozsiahlejšieho dokumentu.
Hlavná úloha hašovacej funkcie v kryptografii je v oblasti poskytovania digitálnych podpisov. Navyše hašovací kód môže byť odhalený bez toho, aby sa odhalil dokument z ktorého je odvodený.