Tieto druhy riadiacich systémov sú pravdepodobne najpoužívanejšie. Podľa pôvodných nemeckých zdrojov je možné tiež použiť skratku SPS (Speicherprogrammierbare Steuerung). Hlavným charakteristickým znakom programovateľných automatov je predovšetkým skutočnosť, že sú programované používateľom a zároveň sú používateľsky ústretové. Programovanie v grafických jazykoch sa podobá kresleniu diagramov (kontaktné či logické schémy, blokové schémy, stavové diagramy). Je jednoduché sa ich naučiť, preto ich môžu pri programovaní základných úloh používať elektrikári či projektanti automatizovaných systémov nielen programátori. Programovacie jazyky pre PLC sú štandardizované medzinárodnou normou IEC/EN 61131-3. Tá špecifikuje štyri typy programovacích jazykov. Jazyk Zoznam inštrukcií (the Instruction List language – IL), textový jazyk podobný jazyku assembler, kde sú príslušné príkazy mnemotechnické skratky pre príslušné pokyny. Program napísaný v jazyku IL je dlhý a nie je transparentný. Jazyk Štruktúrovaný text (the Structured Text language - ST) je jazyk vyššej úrovne a pripomína jazyk Pascal. Je výkonný a vyznačuje sa algoritmickým prístupom. Reprezentuje v podstate najpokročilejší druh programovania. Jazyk Kontaktných schém (the Ladder Diagram languages - LD) predstavuje grafický jazyk, ktorý vyzerá ako jednoriadkový diagram kedysi používaný na pripojenie rozvádzačov a relé systémov. Jazyk LD je vhodný na písanie jednoduchých logických programov (nie zložitých), ktoré využívajú iba základné logické operácie a intuitívny prístup. Grafický jazyk funkčných blokov (the Function Block Diagram language - FBD) pripomína logickú schému systému s integrovanými obvodmi alebo všeobecnejšiu blokovú schému. Program je veľmi transparentný, pokiaľ nie je zbytočne zložitý. Pri použití knižníc špeciálnych funkčných blokov (štandardných či používateľských knižníc), môže byť programovanie v FBD veľmi efektívne.
S ohľadom na veľkosť a mechanické usporiadanie, najčastejšie rozlišujeme niekoľko typov PLC.
Predstavuje najnižšiu triedu programovateľných automatov s typickým rozsahom 10 – 20 vstupov a výstupov.
Ide o zariadenie strednej triedy s typickým vybavením 20 – 80 vstupov a výstupov, niekedy aj viac.
Zariadenie vyššej triedy – s ohľadom na možnosti konfigurácie (typicky v rozsahu niekoľko stoviek až tisícov vstupov a výstupov, rôzne druhy a kombinácie, špecializované periférne modely, rôzne typy centrálnych jednotiek a komunikačných modulov, priemyselné počítačové moduly), ich výpočtový výkon a možnosti komunikácie.