6 Služby NGN
6.6 QoS

Multimediálne služby vyžadujú od sietí zabezpečenie parametrov QoS (Quality of Service). IP siete boli navrhnuté s doručovacím modelom best-effort, ktorý nespĺňal tieto požiadavky. Preto určité QoS mechanizmy musia byť implementované do transportných IP sietí:

Nanešťastie tieto mechanizmy nie sú informované o komunikačných reláciách (napr. reláciách VoIP), ktoré sú vytvorené protokolmi vyšších vrstiev napr. protokolom SIP.

Siete NGN poskytujú množstvo služieb (aplikácií), ktoré generujú veľa odlišných typov premávky v sieti a ktoré vyžadujú náročnejší spôsob zaobchádzania. Siete podporujúce QoS sú založené na koncepcii, ktorá rozdeľuje všetku sieťovú premávku do odlišných tried s rôznymi charakteristikami.

Koncové oneskorenie paketu označuje čas, ktorý je potrebný pre prenos paketu zo zdroja do cieľa. Jitter ako ďalší parameter QoS je definovaný ako miera kolísania oneskorení paketov. Paketová chybovosť (PER, Packet error ratio) je definovaná ako percento paketov, ktoré boli počas prenosu stratené alebo zahodené. Na základe PER je možné rozdeliť aplikácie do dvoch skupín podľa toho, či sú citlivé na chyby alebo nie. Tabuľka 1 sumarizuje tieto aplikácie v spojitosti s parametrom oneskorenie paketov.

Tabuľka 1 – Kategorizácia aplikácií na základe oneskorení paketov a PER

Tolerujúce chyby

Netolerujúce chyby

Interaktívne (oneskorenie <<1 s)

Konverzačný hlas a video

Príkazy/riadenie (napr. Telnet, interaktívne hry)

Citlivé (oneskorenie ~2 s)

Rýchla výmena hlasu/videa (messaging)

Transakcie (napr. E-podnikanie, WWW prechádzanie, Email)

Včasné (oneskorenie ~10 s)

Aaudio/video streaming

Rýchla výmena správ (messaging), sťahovanie (napr. FTP, obrázky)

Nekritické (oneskorenie >>10 s)

Fax

Na pozadí (napr. Usenet)

RSVP (definovaný odporúčaním RFC 2205 v roku 1997) je používaný modelom IntServ a hlavne MPLS na realizáciu rezervácie prostriedkov v sieti. Poskytuje aplikáciám spôsob ako dať vedieť sieti, aké a koľko prostriedkov vyžaduje. Tento proces sa vola signalizácia.

Aby bolo možné poskytnúť politiku QoS v NGN, ITU odporučila infraštruktúru s RACF (Resource and Admission Control Function). Prideľovanie prostriedkov a riadenie prístupu je realizované na transportnej vrstve. V rovnakom čase ETSI vyvinula funkčnú architektúru pre manažment prostriedkov označovanú ako RACS (Resource and Admission Control Subsystem) a určenú pre prístupové a agregačné siete. Obidva systémy vykazujú veľa podobnosti a niekoľko drobných odlišností.