WebRTC (Web Real-Time Communications) je kolekcia otvorených štandardov pre komunikáciu v reálnom čase vyvinutá najmä pracovnými skupinami WebRTC konzorcia W3C (World Wide Web Consortium) a RTCWEB (Real-Time Communication in Web-browsers) komunity IETF (Internet Engineering Task Force).
W3C sústreďuje svoju prácu ohľadne WebRTC najmä na aplikačné programové rozhrania (API, Application Programming Interface) prehliadača, aby bolo možné mať prístup k zdrojom videa a audia. IETF vytvorila skupinu RTCweb na definovanie rozhrania medzi prehliadačmi vrátane (signalizačných) protokolov.
WebRTC [19] otvára možnosti pre komunikáciu v reálnom čase, ako napr. audio a video hovory, zdieľanie obrazoviek a video konferencie v rámci webových prehliadačov bez použitia dodatočného softvéru (sú požadované iba moderné webové prehliadače). Toto uľahčuje prácu webovým vývojárom, aby mohli implementovať funkcie WebCRT iba použitím HTML5 (Hypertext Markup Language version 5) a rôznych API jazyka JavaScript.
Okrem poskytovania výkonného decentralizovaného mediálneho nástroja v rámci prehliadačov WebRTC má aj ďalšie výhody ako otvorený zdrojový kód rozhrania API, voľné audio a video kodeky (adaptívne, s vysokým rozlíšením videa) a vstavanou sieťovou podporou (napr. šifrovanie, hľadanie siete).
WebRTC nie je technickým návrhom limitovaný iba na použitie v rámci prehliadačov. Môže byť taktiež použitý v aplikáciách a vlastných implementáciách, takže každé moderné pripojené zariadenie – počítače, tablety alebo dokonca televízory – by sa mohli stať rovnocennými entitami WebRTC a tak plne schopnými komunikačnými zariadeniami. Títo účastníci komunikácie môžu byť označovaní ako rovnocenné jednotky WebRTC, ktoré môžu byť videné ako synonymum kompletného komunikačného zariadenia. Revolučným aspektom WebRTC je teda jeho komunikačný aspekt.
V porovnaní s inými komunikačnými systémami v reálnom čase WebRTC nevyžaduje veľkú infraštruktúru, ktorá sa stará o premávku komunikácie medzi jednotlivými (partnerskými) stranami (peers).
Obyčajne existujú dve komunikačné schémy vo WebRTC – základná schéma označovaná ako WebRTC trojuholník a vylepšená schéma nazývaná ako WebRTC lichobežník.
V prípade trojuholníkovej schémy (pozri Obr. 10) sa všetky strany (peers) alebo prehliadače, ktoré majú navzájom komunikovať pripájajú k webovému serveru. Tento server poskytuje webovú aplikáciu WebRTC často implementovanú ako kód v JavaScripte, ktorý sa obracia na sadu rozhraní API. Tie poskytuje webový server. Aby sa vybudovala relácia WebRTC, tieto požiadavky na API sa použijú na vybudovanie signalizačného kanála. Signalizácia v rámci WebRTC nie je štandardizovaná a tak závisí na špecifikách implementácie WebRTC medzi partnermi cez webový server. Prenos používateľských údajov (audio, video a iné) je realizovaný cez PeerConnection, ktorý je zriadený medzi jednotlivými partnermi (peers).
Obr. 11 znázorňuje lichobežníkovú komunikačnú schému, ktorá sa používa na komunikáciu medzi partnermi, ktorí nie sú pripojení na rovnaký webový server. V tomto prípade sa komunikácia cez webové servery deje pomocou signalizačného protokolu, napr. SIP. Prenos používateľských dát cez reláciu PeerConnection ostáva nezmenený a je realizovaný priamo medzi jednotlivými partnermi (peers).