Prenosové zariadenia boli vytvorené na princípe známom z vf nosných telefónnych systémov. Používala sa amplitúdová modulácia s predmoduláciou alebo tiež frekvenčná modulácia. V Českej republike a aj v Slovenskej republike norma ČSN 33 4640 umožňovala, na základ výnimky z Telekomunikačného zákona, realizovať služobné prenosy pre účely energetiky v pásme 30 – 750 kHz a šírkou jednotlivých kanálov 2,5 kHz alebo 4 kHz. Zároveň definovala parametre väzobného zariadenia a bezpečnostné požiadavky.
Väzobné zariadenie na pripojenie komunikačného zariadenia na silnoprúdové vedenia musí zaisťovať niekoľko základných parametrov. Predovšetkým musí mať veľké tlmenie pre technickú frekvenciu energetickej siete 50 Hz a čo najmenšie tlmenie pre pásmo telekomunikačného signálu. Ďalej musí obsahovať prvky, ktoré zaisťujú bezpečnosť obsluhy aj zariadení a to nielen pred nominálnym fázovým napätím, ale aj pred možnými prepäťovými javmi respektíve aj pred nominálnymi a skratovými prúdmi. Často musí tiež obsahovať prvky na smerovanie signálu (napr. veľké tlmenie pre smer k silnoprúdovému transformátoru a malé tlmenie v smere k vedeniu). Počas vývoja vzniklo veľa druhov väzobných zariadení.
Principiáne blokové usporiadanie, príklad najpoužívanejšej medzifázovej kapacitnej väzby vf zariadenia na silnoprúdové vedenie vvn znázorňuje obrázok.
Väzobné kondenzátory vonkajšieho prevedenia VK1 a VK2 (rádovo nF) sú pripojené na väzobný filter VAF a tvoria s ním pásmový priepust naladený na pásmo telekomunikačného signálu. Ako vnútorná prepäťová ochrana slúži tlejivka. Väzobný filter okrem toho impedančne prispôsobuje impedanciu týchto väzobných prvkov k impedancii vf symetrického kábla VFK, ktorý je privedený k vlastnému prenosovému zariadeniu PZ.
Smerovanie signálu smerom na diaľkové vedenie vvn, respektíve z vedenia na prenosové zariadenie zaisťujú vysokofrekvenčné pásmové zádrže VFZ1 a VFZ2. Tieto zádrže (slangovo nazývané „tlmivky“) sú naladené na prenášané vf pásmo v okolí nosnej a teda zamedzujú stratám signálu v transformátore rozvodne a obmedzujú presluchy do iných vedení. Technologicky najnáročnejšou časťou zádrže je silová tlmivka Ls, ktorá musí byť dimenzovaná až na skratový prúd danej fázy. Ten dosahuje rádovo až stovky ampérov. Bezpečnostnú funkciu väzby zaisťujú pri prevádzke prepäťové zvádzače (bleskoistky) PS1, PS2 reagujúce aj pri poruche väzobných kondenzátorov. Pri manipulácii na väzobnom zariadení zabezpečujú pracovné podmienky zopnuté zemniace nože ZN1 a ZN2.
Aj keď realizácia úzkopásmových vf systémov tzv. elektrárenskej telefónie bola veľmi náročná z hľadiska technologického i ekonomického, bolo ich nasadenie veľmi účelné. Vf systémy sa nepoužívali len na telefóniu, ale aj na prenos dát, ďalekopisu a telemetriu. Jednotlivé vf trasy na území ČR a SR boli postupne prepojované do rozsiahlej robustnej siete slúžiacej na dispečerské riadenie prevádzky energetickej sústavy. Ku koncu minulého storočia teda existovala celoštátna dispečerská sieť po energetických vedeniach, spájajúca prakticky všetky elektrárne a dôležité rozvodne.
Nový prvok diaľkových vonkajších energetických sietí – optický kábel, technologicky zabudovaný do zemniaceho (ochranného) oceľového lana vonkajších trás vvn a vn, vytvoril technicky a ekonomicky výhodnú prenosovú cestu s obrovskými širokopásmovými prenosovými možnosťami. Jedná sa o náhradu pôvodných metalických zemniacich lán (Re, AlFe) špeciálnymi tzv. kombinovanými zemniacimi lanami (KZL), v ktorých sú do kostry z vodivých laniek vpletené optické telekomunikačné káble. Tie slúžia na realizáciu širokopásmových telekomunikačných kanálov na bežných princípoch používaných pri diaľkových telekomunikačných prenosoch.