Z hľadiska prenosu signálu BPL nás zaujímajú dva hlavné parametre:
Ako už bolo uvedené, predstavuje elektrická rozvodná sieť ako prenosové médium veľmi obtiažne prostredie z hľadiska elektromagnetickej kompatibility. Naviac sa podmienky pre prenos v energetickej sieti menia každú chvíľu (vplyvom prevádzkových manipulácií a pripojovaním rôznorodých spotrebičov). Preto je potrebné pre systémy BPL starostlivo voliť nielen modulačné metódy, ale tiež spôsoby kódovania a metódy detekcie a korekcie chýb. Tým sa zvyšuje potrebný počet služobných bitov, čím vlastne klesá efektívna prenosová rýchlosť vlastných používateľských dát.
Všeobecne sa dá povedať, že čím väčšia prenosová rýchlosť tým väčšia náchylnosť na chyby a tým viac prenosovej kapacity musí byť vyhradenej na detekciu a korekciu chýb. V prípade systémov s menšími prenosovými rýchlosťami je pomer medzi užitočnými a redundantnými dátami asi 1:1. Pre systémy s prenosovou rýchlostou 200 Mbit/s je tento pomer až 1:3 (teda len asi 30 % z prenosovej kapacity pripadá na užitočné dáta). Maximálna dosiahnuteľná vzdialenosť medzi dvomi modemami BPL závisí hlavne od výstupného výkonu signálu BPL, jeho tlmenia a tiež od úrovne rušenia na prijímacej strane. Bez opakovačov môže táto vzdialenosť dosahovať rádovo stovky metrov ale len vo verejných elektrických sieťach s vonkajšími alebo podzemnými vodičmi. Pre vnútornú časť siete s množstvom rôzných interferenčných zdrojov a spotrebičov neposkytuje akákoľvek priemerná hodnota preklenuteľnej vzdialenosti užitočnú informáciu, lebo rôzne typy inštalácií ovplyvňujú prenosovú vzdialenosť o desiatky metrov obidvomi smermi. Vo vnútorných systémoch sa obyčajne uvažuje o dosiahnuteľnej vzdialenosti okolo 100 m.
Modem BPL môže byť naviazaný do energetickej siete buď priamo alebo induktívne. Priame vodivé pripojenie modemu BPL výstupným pripojovacím káblom samozrejme predpokladá, že kapacitná väzba umožňujúca pripojenie modemu na vedenie 230 V je priamo jeho súčasťou.
Kým pre úzkopásmové systémy PLC sú vytvorené jednoznačné medzinárodné normy, je normalizácia pre širokopásmové systémy BPL doteraz medzinárodne nedoriešená.
Významná je aj skutočnosť, že elektrorozvodná sieť vo vyspelejších krajinách ponúka prakticky stopercentné pokrytie všetkých stavebných objektov, t.j. domácností aj firiem. V menej rozvinutých krajinách naopak môže BPL suplovať chýbajúcu telekomunikačnú infraštruktúru.
Jedným z výsledkov jednaní medzi výrobcami a elektrorozvodnými spoločnosťami bol tiež zrod projektu s názvom Open PLC European Research Alliance (OPERA), ktorého hlavným sponzorom sa stala Európska komisia. Do projektu OPERA sa zapojilo 37 firiem a univerzít z desiatich európskych krajín. Projekt OPERA bol potom oficiálne spustený na začiatku roka 2004 pri príležitosti ďalšieho európskeho stretnutia na tému BPL, ktoré se konalo v Madride.
V priebehu vývoja systémov BPL sa vo svete vyskytol relatívne veľký počet ich výrobcov. Jednotlivé výrobky je však možné zaradiť do určitých výrobných generácií, ktoré sa líšia hlavne druhom modulácie a dosiahnuteľnou prenosovou rýchlosťou prenášaných dát. V Európe väčšina moderných modemov BPL 3. generácie používa čipy firmy DS2 pracujúce s moduláciou OFDM. Takéto systémy BPL sa tak stávajú schopnými konkurencie vzhľadom na klasické telekomunikačné technológie používané v prístupových sieťach.
Hoci sa technológie BPL stále rozvíjajú nie je možné nebrať do úvahy skutočnosť, že aj po mnohých rokoch technického vývoja a testovania sa praktické nasadenie obyčajne obmedzuje len na relatívne malé pilotné projekty, z ktorých len niektoré majú ambície prerásť do omnoho väčšieho rozsahu. Pravdepodobne doteraz najväčší projekt s aplikáciou systémov PLC/BPL bol realizovaný v štáte Texas v USA firmami ONCOR Texas a CURRENT Group, LLC. Jednalo sa o implantáciu týchto technológií do rámca projektu Smart Grid.
V súčasnej dobe teda môžu byť systémy BPL komerčne ponúkané napríklad pre oblasti: priemyslové komunikačné siete menšieho rozsahu, internetové pripojenia pre poskytovateľov pripojení na sídliskách, doplnenie existujúcich pevných sietí do priestorov, kde doteraz siete neboli realizované, dočasné riešenia pre výstavy, semináre, školenia alebo prezentácie, výstavba dátových sietí v oblastiach obmedzenej výstavby alebo prestavby – napr. historické budovy, múzeá, galérie, realizácia domácej siete LAN (napr. prepojenie PC, tlačiarne, telefónu, faxu), prístupové siete kombinované s použitím ďalších telekomunikačných systémov (pevné telefónne a dátové siete, rádiové siete GSM, GPRS, Wi-Fi a iné) a nakoniec aj použitie v krajinách s menej rozvinutou komunikačnou infraštruktúrou v Ázii, Afrike a Južnej Amerike.
Z doterajšieho vývoja systémov BPL je zrejmé, že sa tieto už zaradili medzi používané prostriedky prístupových telekomunikačných sietí. Ich ďalší rozvoj súvisí s problematikou ich štandardizácie. Z nej vyplýva znižovanie ceny v dôsledku väčších výrobných sérií a teda aj zvyšovanie efektívnosti ich nasadenia. Dôležitý je aj budúci prístup k problematike ich nasadzovania do elektromagnetického prostredia nových inteligentných budov a moderných systémov riadenia, predovšetkým do sústav inteligentných sietí (Smart Grids).