1 Úvod
1.2 Parametre komunikácie po silnoprúdových vedeniach

Názov pásma

Podhovorové

Hovorové

Stredofrekvenčné

Vysokofrekvenčné

Rozsah pásma

f < 300 Hz

f = 0,3 - 4 kHz

f = 4 - 150 kHz

f > 150 kHz

Použitie

HDO

HDO

DS, DO, DM

Telefónne a úzkopásmové dátové služby

Telefónne a širokopásmové dátové služby

Príklady používaných frekvencií

0 Hz, 50 Hz

166 Hz, 217 Hz

300 Hz – 2500Hz

300 Hz – 3400Hz

316 Hz, 425 Hz

1050 Hz

3 – 95 kHz

9 – 95 kHz

95 – 148,5 kHz

40 kHz – 750 kHz

1 MHz – 30 MHz

Pre všetky tieto systémy sa začali používať anglické termíny Power Line Communication – PLC (Komunikácia po silnoprúdovom vedení), Power Line Telecommunication – PLT (Telekomunikácia po silnoprúdovom vedení) alebo Power Line – PL (Silnoprúdové vedenie) – tie však zahŕňajú ako širokopásmové, tak aj úzkopásmové telekomunikačné systémy na energetických vedeniach. Ako presnejšie označenie pre širokopásmové systémy sa začal používať termín Broadband Power Lines – BPL (Širokopásmové silnoprúdové vedenia).

Systémy PLC bývajú ich odporcami najviac kritizované práve kvôli elektromagnetickej interferencii, ktorú produkujú pri svojej prevádzke. Dátový signál, ktorý je injektovaný do energetického vedenia sa môže javiť pre ostatné komunikačné systémy ako zdroj rušenia. Pri systémoch PLC sa samozrejme v priebehu ich vývoja prejavovali rôzne problémy v oblasti vzájomného ovplyvňovania s inými komunikačnými prostriedkami. Problematika elektromagnetickej kompatibility (EMC) musí byť teda aj v oblasti PLC prísne sledovaná. Širokopásmový signál BPL vyžarovaný do okolia silnoprúdového rozvodného vedenia často prekračuje prípustné medze v súčasnosti platných medzinárodných štandardov EMC. Tie však vznikli v určitej historickej dobe a to hlavne s ohľadom na ochranu rádiového príjmu od parazitných rušivých zdrojov. Okrem toho môžu mať systémy PLC rôznych generácií a rôznych firiem z hľadiska rušivého vyžarovania signálu veľmi rozdielne vlastnosti.

Z podstaty prenosu širokopásmových signálov po metalických vedeniach však tiež vyplýva, že každé z nich môže istým spôsobom vyžarovať určitú časť energie signálu do okolitého priestoru a naopak môže do neho vstupovať určitá časť energie signálov z elektromagnetického prostredia, ktoré ho obklopuje. Veľkosť týchto častí však závisí predovšetkým od konštrukcie jednotlivých typov vedení a spôsobov väzby signálov na vedenie. Rušivé vyžarovanie širokopásmových signálov prenášaných po metalickom vedení je teda fyzická skutočnosť, ktorá platí ako pre silnoprúdové, tak aj pre slaboprúdové vedenia a tiež aj pre rôzne, relatívne nové telekomunikačné systémy (napr. ADSL a VDSL).