Spoľahlivosť má za cieľ zvýšiť úspešnosť poskytovania služieb prostredníctvom IoT. Má blízky vzťah s dostupnosťou. Garantujeme dostupnosť informácií a služieb v definovanom časovom horizonte. Spoľahlivosť je ešte kritickejšia a má prísnejšie požiadavky, pokiaľ ide o oblasť aplikácií reagujúcich na mimoriadne udalosti. Dôležitou súčasťou týchto systémov je komunikačná sieť, ktorá musí byť dostatočne odolná voči chybám za účelom spoľahlivého prenosu informácií. Spoľahlivosť musí byť implementovaná softvérovo ale aj hardvérovo všetkými vrstvami IoT. Ak chcete mať efektívny IoT, komunikácia musí byť spoľahlivá. Napríklad nespoľahlivé snímanie, zber dát, spracovanie a prenos môžu viesť k dlhým oneskoreniam, strate dát a nakoniec chybným rozhodnutiam. To môže viesť ku katastrofálnym scenárom v dôsledku čoho môže byť IoT menej spoľahlivé.
Spoľahlivosť súvisí so správnym fungovaním systému založenom na jeho špecifikáciách.
Hodnotenie výkonnosti služieb IoT je veľká výzva, pretože je závislé od výkonnosti mnohých komponentov a tiež od výkonnosti uvedených technológií. IoT rovnako ako aj iné systémy je potrebné neustále rozvíjať. Zlepšovať jeho služby za účelom vyhovenia požiadavkám zákazníkov. IoT zariadenia musia byť monitorované a vyhodnocované, aby poskytovali zákazníkom najlepší možný výkon za dostupnú cenu. Mnoho metrík je možné použiť na hodnotenie výkonnosti IoT vrátane rýchlosti spracovania, komunikačnej rýchlosti, formy zariadenia a nákladov.
Hodnotenia výkonu jednotlivých spomínaných protokolov a technológií, protokolov aplikačnej vrstvy, QoS boli popísané v literatúre. Nedostatočné a dôkladné hodnotenie výkonu aplikácií IoT je stále predmetom riešenia.
QoS (Quality of service) je celkový výkon telefónnej alebo počítačovej siete a najmä výkon vnímaný používateľom tejto siete.
Pre IoT je ďalšou výzvou interoperabilita (spolupráca) práve kvôli potrebe zvládnutia veľkého množstva rozličných vecí patriacich k rôznym platformám. Interoperabilitu musia brať do úvahy tvorcovia aplikácií aj výrobcovia IoT zariadení, aby zaistili dodanie služieb pre všetkých zákazníkov nezávisle od špecifikácií hardvérovej platformy, ktorú používajú. Napríklad väčšina dnešných inteligentných telefónov podporuje bežné komunikačné technológie ako sú Wi-Fi, NFC a GSM, aby zaistili interoperabilitu v rôznych situáciách. Programátori IoT by tiež mali svoje aplikácie budovať tak, aby umožnili pridávanie nových funkcií bez spôsobovania problémov alebo straty funkcií pri zachovaní integrácie s rozličnými komunikačnými technológiami. Preto je interoperabilita významným kritériom v návrhu a budovaní IoT služieb na zabezpečenie požiadaviek zákazníkov. Okrem plejády protokolov predstavujú výzvu pre interoperabilitu rôzne interpretácie tých istých štandardov implementované rôznymi spoločnosťami. Aby sa predišlo týmto odlišnostiam, bolo by vhodné testovať interoperabilitu medzi rôznymi produktami v testoch ako je ETSI Plugtest. Cieľom výskumného projektu PROBE-IT je zaistenie interoperability overených IoT riešení, ktoré vykonajú testy interoperability ako CoAP, 6LoWPAN a sémantickej interoperability IoT.
Je známym faktom, že dve rozličné zariadenia nemusia spolupracovať ani v prípade, že by dodržiavali rovnaký štandard. Toto je najväčšou brzdou širokého prijatia IoT technológií. Zariadenia budúcnosti musia integrovať rôzne komunikačné štandardy a protokoly, pracovať na rôznych frekvenciách a podporovať rôzne architektúry, či už centralizované alebo distribuované. Musia byť schopné komunikovať s inými sieťami až dovtedy, kým nevzniknú globálne dobre definované štandardy.
Bezpečnosť predstavuje významnú výzvu pre implementáciu IoT kvôli nedostatku spoločných štandardov a architektúry pre IoT bezpečnosť. V heterogénnych sieťach, ako v prípade IoT, nie je jednoduché zabezpečiť bezpečnosť a súkromie používateľov. Kľúčová funkcionalita IoT je založená na výmene informácií medzi miliardami či biliónmi objektov pripojenými k Internetu. Jedným z otvorených problémov bezpečnosti IoT, ktorý v štandardoch nebol vzatý do úvahy, je distribúcia kľúčov medzi zariadeniami. Na druhej strane sú kritické najmä otázky súkromia a operácie prístupu k profilom medzi IoT zariadeniami bez vzájomného ovplyvňovania. Bezpečnosť výmeny dát preto zostáva nevyhnutnou podmienkou zabráneniu strate alebo ohrozeniu súkromia. Zvýšené množstvo inteligentných (smart) vecí okolo nás s citlivými dátami vyžaduje transparentný a jednoduchý manažment kontroly prístupu tak, aby napríklad jedno pripojené zariadenie mohlo iba čítať údaje a iné mohlo zariadenie ovládať. V tomto smere už bolo navrhnutých niekoľko riešení, napríklad zoskupovanie vstavaných zariadení do virtuálnych sietí a ich sprístupňovanie iba v rámci týchto sietí. Ďalšou možnosťou je podpora riadenia prístupu na aplikačnej vrstve pre jednotlivé zariadenia samostatne.
Prepojenie miliárd až biliónov inteligentných zariadení predstavuje pre poskytovateľov služieb obrovské problémy týkajúce sa manažmentu chýb, konfigurácie, účtovania, výkonu a bezpečnosti (FCAPS) týchto zariadení. Snaha o takéto manažovanie si vyžaduje vývoj nových nenáročných manažovacích protokolov, aby sa zvládla potenciálna manažérska nočná mora, ktorá môže nastať po nasadení IoT v najbližších rokoch. Správa IoT zariadení a aplikácií môže byť efektívnym faktorom pre rast nasadenia IoT. Napríklad monitorovanie M2M komunikácie IoT objektov je dôležité pre zaistenie nepretržitej konektivity na poskytovanie služieb na požiadanie. Štandard Light-weight M2M (LWM2M) vyvíjaný organizáciou Open Mobile Alliance má za cieľ poskytnúť rozhranie medzi M2M zariadeniami a servermi na vybudovanie schémy nezávislej od aplikácie určenej na správu rozličných zariadení. Schéma poskytne M2M aplikáciám možnosti vzdialenej správy zariadení, služieb a aplikácií stroj-stroj. Protokol NETCONF Light je snahou konzorcia Internet Engineering Task Force (IETF) o správu obmedzených zariadení a poskytuje nástroje na inštaláciu, manipuláciu a odstraňovanie sieťových zariadení. Môže zabezpečiť správu širokého spektra zariadení od menej vybavených až po funkčne bohaté zariadenia. Nezávisle vyvíjaná platforma MASH IoT je príkladom platformy, ktorá uľahčuje správu (monitorovanie, riadenie a konfiguráciu) IoT zdrojov kdekoľvek v reálnom čase s použitím IoT ovládacieho panela na inteligentnom telefóne. Správu tiež vyžaduje údržba kompatibility naprieč vrstvami IoT na zlepšenie rýchlosti pripojenia a zabezpečenie poskytnutia služieb. Pracovná skupina Správa zariadení Open Mobile Alliance (OMA) špecifikuje protokoly a mechanizmy na správu mobilných zariadení a služieb v prostrediach s obmedzenými zdrojmi.
Výzvy vo výrobe musia byť riešené presvedčivo. Je nutné znižovať náklady na menej než jeden cent za pasívny RFID tag (nosič informácií) a produkcia musí dosahovať vysoké objemy. Celý výrobný proces musí mať veľmi obmedzený vplyv na životné prostredie, byť založený na stratégiách pre opätovné využitie a recykláciu vzhľadom na celkový životný cyklus digitálnych zariadení a iných produktov, ktoré je možné označkovať alebo vybaviť snímačmi.