Optické technológie
Architektúry plne optických transportných sietí

Ako sme už povedali, prenosové systémy súčasnosti sa nachádzajú na hranici svojich prenosových kapacít. Nové možnosti sa ukazujú hlavne v evolúcii k celooptickým sieťam, ktoré budú integrovať výhody veľkého transportného pásma s možnosťami prepínania na prenosovej vrstve [52]. Keďže technológia celooptického prepínania ešte nie je zrelá na použitie, medzistupňom medzi súčasnými sieťami a celooptickými by mal byť medzistupeň, ktorý kombinuje výhody elektrického a optického prepínania. Prenosové systémy by mali byť založené na využívaní optického prenosového média spolu s multiplexom WDM (Obr. 7.2).

Optická technológia napriek veľkým pokrokom z nedávnej minulosti ešte trpí veľkými problémami oproti elektronike. Medzi hlavné problémy patrí veľmi nízka miera integrácie. Ďalším problémom je neexistencia niektorých prvkov v elektronike bežných. Takýmto prvkom sú hlavne pamäte a to z dôvodu, že svetlo nie je možné zastaviť a ani skladovať, neexistujú ani optické pamäte. Namiesto nich sa spravidla používajú oneskorovacie linky.

Z vymenovaných obmedzení vyplýva, že štruktúra optického prepínača musí byť špecifická. Prichádzajúce pakety sú odoslané do oneskorovacích liniek. Keďže využívame multiplex WDM, v jednej linke môže byť niekoľko paketov v tom istom čase. Vo výstupnom bode siete, kde sa už rozhoduje, ktorý konkrétny paket (konkrétne pakety na rôznych vlnových dĺžkach) sa odošlú, sa celý tok demultiplexuje a vyberú sa konkrétne vlnové dĺžky (a tým aj pakety).Takto zostrojená optická prepínacia matica je dostatočne všeobecná a je potrebné ju parametrovať. Najdôležitejším údajom je dĺžka jedného oneskorenia. Táto môže byť pri synchrónnych sieťach ekvivalentná dĺžke jedného paketu. Na druhej strane pri zhlukových sieťach je nastavená na nejakú konštantu výrazne menšiu, ako je dĺžka priemerného paketu, aby bolo možné v časovej oblasti pakety preusporiadať jeden za druhým.

Už z predchádzajúceho vyplýva, že v čisto optických sieťach prevažujú dva odlišné prístupy: synchrónne prepínanie a asynchrónne. Odlišné sú, ako už ich názov hovorí, technológiou prepínania v jednotlivých uzloch. Pri synchrónnych sieťach ide o prepínanie paketov konštantnej dĺžky, ktoré sú synchronizované. V asynchrónnych môžu byť pakety variabilnej dĺžky a sú prepínané bez synchronizácie. Z toho vyplýva aj odlišný formát optických paketov.

Obr. 7.3: Model multiservisnej optickej siete s využitím optických paketov