NGN
Podporné protokoly

Protokol dynamickej konfigurácie hostiteľa (DHCP)

Protokol dynamickej konfigurácie hostiteľa DHCP (Dynamic Host Configuration Protocol) bol vyvinutý z protokolu BOOT (BOOTP). Oba protokoly sú popísané v RFC 2131 (DHCP) a RFC 951 (BOOTP).

DHCP obsahuje všetky funkcie známe z BOOTP, to znamená, že DHCP od Konzorcia internetového softvéru ISC (Internet Software Consortium) obsahuje server BOOTP a ďalšie funkcie spolu s dynamickým prideľovaním adries. Oba protokoly slúžia na prideľovanie IP adries uzlom v sieti.

Uzol s nepridelenou IP adresou odošle žiadosť o IP adresu serveru DHCP. Server DHCP mu pridelí voľnú IP adresu a pošle mu odpoveď. Naviac táto odpoveď obsahuje napríklad meno domény, IP adresu servera názvov alebo IP adresu smerovača. Prenos všetkých konfiguračných parametrov prebieha automaticky, v závislosti od zvolenej metódy. Okrem tradičného ukladania a mapovania IP adries a názvov domén, DNS obsahuje doplnkové informácie, pomocou rôznych typov záznamov. DNS dokáže spracovať napríklad záznamy certifikátov, záznamy o mieste, záznamy s informáciami o službách a oveľa viac informácií.

Systém názvov domén (DNS)

Systém názvov domén DNS (Domain Name System) je používaný na prepojenie IP adresy s názvami domén. Zvyčajne je výhodnejšie pre ľudí pamätať si názvy domén (ngnlab.eu) ako ich IP adresy (147.175.103.213). IP adresy sú požadované treťou vrstvou sieťového modelu pre spoľahlivé smerovanie dát cez sieť. Okrem tradičného ukladania a mapovania IP adries a názvov domén, DNS obsahuje doplnkové informácie, pomocou rôznych typov záznamov. DNS dokáže spracovať záznamy napríklad záznamy certifikátov, záznamy o mieste, záznamy s informáciami o službách a mnohé ďalšie.

Protokol prenosu hypertextu (HTTP)

Protokol prenosu hypertextu HTTP (Hypertext Transfer Protocol) je protokol na aplikačnej vrstve používajúci mechanizmus požiadavka/odpoveď a je jedným z najpoužívanejších protokolov na internete pre webové služby.

Klient posiela požiadavku na server, ktorá obsahuje požadovanú metódu, URL a verziu protokolu. Ďalej nasleduje správa vo formáte viacúčelového rozšírenia internetovej pošty MIME (Multipurpose Internet Mail Extensions), obsahujúca požadované parametre a hlavný obsah. Požiadavka sa posiela pomocou TCP spojenia so serverom (relácia HTTP). Server odpovedá odpoveďou, ktorá obsahuje stavový riadok vo formáte: verzia protokolu, chybový/stavový kód. Za týmto riadkom nasleduje správa vo formáte MIME obsahujúca informácie o serveri, metadáta a hlavný obsah.

Rozšíriteľný značkovací jazyk (XML)

Rozšíriteľný značkovací jazyk XML (Extensible Markup Language) je hlavným mechanizmom pre reprezentáciu štruktúrovaných dát. Dáta v dokumente XML sú štruktúrované do stromu elementov. Každý uzol v strome reprezentuje jeden element. Elementy môžu obsahovať atribúty, ale tie nie sú povinné. Ďalej špeciálne elementy nazývané “listy” môžu obsahovať text. Dokumenty XML vyžadujú na začiatku deklaráciu obsahujúcu verziu a kódovanie. Po deklarácii nasleduje element a dáta zapuzdrené v XML.

Elementy, ktoré sa môžu použiť, sú definované schémou XML alebo definíciou typu dokumentu DTD (Document Type Definition). Keďže v dokumente môžu byť rôzne a viaceré definície, XML je veľmi ľahko rozšíriteľný. Elementy XML bližšie opisujú obsah, ktorý reprezentujú. V takzvaných znakoch je obsiahnutý obsah a teda je možné, aby boli tieto dáta čitateľne umiestnené pre človeka ale aj stroje.

Protokol prístupu pre konfiguráciu XML (XCAP)

Protokol prístupu pre konfiguráciu XML XCAP (XML Configuration Access Protocol) umožňuje klientom čítať, zapisovať a modifikovať údaje vo formáte XML uložené na serveri. Toto môže byť urobené mapovaním stromu v dokumente XML do HTTP (Hypertext Transfer Protokol) URI, ktoré povoľujú priamy prístup kvôli tomu, že všetok obsah je tak či tak uložený v XML “kontajneroch”. Súbory XML sú uložené na takzvanom serveri riadenia dokumentov XML - XDMS (XML Document Management Server), ktorý je obvykle obyčajným HTTP serverom. Štandard opisuje rozhranie medzi klientskou aplikáciou a serverom manažujúcim dáta XML (napr. zdroj zoznamu stavov “presence” alebo autorizačné dáta pre manažment “presence”).

Protokol prístupu k jednoduchému objektu (SOAP)

Protokol prístupu k jednoduchému objektu SOAP (Simple Object Access Protocol) je tiež protokol aplikačnej vrstvy. Protokol je používaný na komunikáciu medzi aplikáciami cez internet. SOAP používa HTTP ako protokol nižšej vrstvy.

Výhoda použitia HTTP je v jeho podpore mnohými aplikáciami (prehliadače, servery, mobilné telefóny) a v jeho ľahkej a lacnej implementácii. Ostatné protokoly pre diaľkovú komunikáciu nemajú túto výhodu.

Architektúra sprostredkovania spoločného objektu na vyžiadanie (CORBA)

Architektúra sprostredkovania spoločného objektu na vyžiadanie CORBA (Common Object Request Broker Architecture) je tiež štandard, ktorý definuje protokol pre diaľkové riadenie komunikácie. Je definovaná skupina riadenia objektov OMG (Object Management Group). Jadro CORBA je tzv. sprostredkovateľ požiadaviek objektov ORB (Object Request Broker). ORB je midlvér, ktorý opisuje vzťah komunikácie klient/server. ORB je zodpovedný za:

To znamená, že proces sa klientovi zdá transparentný. Používa len komunikáciu cez CORBA. Realizácia práve distribuovanej aplikácie sa nemusí špecifikovať ďalej. Jediný štandard požadovaný pre aktuálnu komunikáciu je komunikačný štandard.

XML pre hlas

XML pre hlas (Voice XML) je navrhnutý za účelom vytvárania audio dialógov v službách typu syntetizovaná reč, digitalizované audio, rozpoznávanie reči a dvojtónovej viacfrekvenčnej voľby DTMF (Dual-Tone Multi-Frequency), nahrávanie hovorenej reči, telefónia a mixované konverzácie. Hlavným dôvodom vzniku tohto protokolu bolo spojenie výhod vývoja webových aplikácií a aplikácií obsluhujúcich interaktívne hlasové služby.

Hlavným elementom XML súboru je znak <vxml>, ktorý pozostáva z dvoch typov dialógov: