Technológia DVB
Satelitné digitálne televízne vysielanie (DVB-S)

Satelitné systémy poskytujú operátorom niekoľko výhod z pohľadu poskytovania služieb koncovým používateľom. Prirodzená schopnosť satelitov šíriť signály do veľkých oblastí na povrchu Zeme sa využíva na vysielanie analógovej televízie a rozhlasu už desiatky rokov. Táto schopnosť sa týka hlavne geostacionárnych satelitov, ktoré sa nachádzajú na geostacionárnej dráhe, t.j. vo výške približne 36000 km (nad rovníkom).

Každý geostacionárny satelit sa javí pre pozorovateľa na Zemi ako pevný bod na oblohe, preto nie je nutné mať neustály navádzací systém na anténe.

Na druhej strane satelitné prenosy trpia kvôli zreteľnej úrovni chybovosti na satelitnej linke, preto každý signál, skôr než sa vyšle, je prispôsobený týmto náročným podmienkam [20].

Komunikačná časť (jednotka) satelitov sa skladá z transpondérov. Ich funkciou je prijať, obnoviť, zosilniť, spracovať, premodulovať a vyslať signál späť na Zem.

V súčasnosti bežný geostacionárny satelit obsahuje okolo 20 až 30 transpondérov a jeden transpondér má najčastejšie šírku pásma od 26 do 72 MHz (napr. transpondéry na satelite ASTRA 3A majú 36 MHz).

V prípade satelitnej analógovej televízie jeden transpondér spracováva jeden televízny kanál (program). Nasadením technológie DVB do satelitných systémov jeden napr. 33MHz satelitný transpondér môže spracovať 4 až 8 televíznych kanálov alebo 150 rozhlasových kanálov. Zašumený satelitný kanál vyžadoval od projektu (konzorcia) DVB definovať pre systémy DVB-S výkonné modulačné techniky a zabezpečovacie korekčné kódy [22].

Obr. 2.5: Zjednodušená bloková schéma systému DVB-S

Na Obr. 2.5 je možné vidieť blokovú schému všeobecného systému DVB-S, MPEG-2 multiplexor multiplexuje video- a audiotoky PES z kódovača MPEG-2 s údajmi v dátových paketoch PES, ktoré prichádzajú z IP brány rovnakým spôsobom, ako bolo vysvetlené v predošlej časti. Multiplexovaný transportný tok je ďalej spracovaný tak, aby energia v jeho spektre bola rovnomerne rozložená. Výsledný transportný tok je zakódovaný vonkajším kódovačom (Reed Solomonov kód s kódovým pomerom 188/204), prekladaný (aby bol odolnejší proti zhlukovým chybám) a zakódovaný vnútorným kódovačom (konvolučný kód s kódovým pomerom od 1/2 do 7/8). V ďalšej fáze je zakódovaný transportný tok modulovaný na nosnú vlnu. DVB-S používa kvadratúrne kľúčovanie fázovým posunom QPSK (Quaternary Phase Shift Keying), DVB-S2 používa moduláciu 8-PSK, alebo viacstavové kľúčovanie amplitúdy a fázového posunu APSK (Amplitude and Phase Shift Keying) - 16-APSK alebo 32-APSK. Následne je signál zmiešavaním prevedený na nosnú vlnu pásma Ku, zosilnený vysokovýkonovým zosilňovačom a vyžiarený anténou smerom k satelitu. Prijímač vykonáva opačnú postupnosť činností s prijatým signálom, aby získal jednotlivé video, audio a dátové toky a mohol ich poskytnúť používateľovi na koncovom zariadení (napr. televízor, počítač).