Medzi najvýznamnejšie vývojové trendy v transportných sieťach patrí zvýšené využívanie nových technológií v optických sieťach. Ešte pred niekoľkými desaťročiami boli využívané prevažne metalické káble na prenos dát. Postupne boli však nahradzované optickými káblami, ktoré sa vyznačujú omnoho lepšími vlastnosťami hlavne z hľadiska menšej chybovosti, tlmenia a väčšieho prenosového pásma. Ďalší vývoj umožnil efektívnejšie využitie prenosového pásma vďaka využitiu vlnového multiplexu (WDM), keď je niekoľko vlnových dĺžok prenášaných paralelne po jednom optickom kábli.
WDM umožnil aj využitie informácií o vlnovej dĺžke ako smerovej informácie a vlastne vytváranie okruhov identifikovaných vlnovou dĺžkou. Dôležitou informáciou v takýchto sieťach bolo aj to, či prepájacie uzly umožňujú konverziu vlnovej dĺžky (Obr. 7.6). Ak áno, sú takéto siete flexibilnejšie, ale zároveň aj komplikovanejšie a náročnejšie na implementáciu. Najnovším vývojovým stupňom pri transportných sieťach je prepínanie paketov na úrovni optickej technológie. Hovoríme o celo alebo čisto optickej sieti a to kvôli tomu, že dáta prichádzajúce do takejto siete sú konvertované do optických paketov.
Optické pakety sú ďalej smerované v sieti bez dodatočnej konverzie späť do elektronickej podoby pred výstupným bodom z optickej siete. Keďže je táto technológia príliš revolučná, existuje aj medzistupeň k jej implementácii. Tento medzistupeň využíva ešte elektronické pamäte, ale prepínacia matica je už čisto optická.