Sieťové architektúry WDM [53] môžu byť klasifikované do dvoch širších kategórií: architektúry so širokým pásmom a výberom (B&S) a architektúry smerovania vlnových dĺžok (WR).
Pri sieťach B&S WDM jednotlivé uzly vysielajú na rozdielnych vlnových dĺžkach. Ich signály sú vysielané pasívnym zariadením v strede siete všetkým uzlom. V tomto prípade je pasívnym zariadením optický hviezdicový väzobný člen. Tento väzobný člen kombinuje signály zo všetkých uzlov a doručuje časť z výkonu každého signálu na každý výstupný port. Každý uzol využíva laditeľný optický filter pre výber požadovanej vlnovej dĺžky pre príjem.
Táto forma siete je jednoduchá a vhodná pre použitie v sieťach LAN a MAN, ako aj v prístupových sieťach. Počet uzlov v týchto sieťach je limitovaný jednak počtom vlnových dĺžok, pretože tieto nemôžu byť v sieti viacnásobne použité, ako aj výkonom vysielaným z uzla, ktorý musí byť rozdelený medzi všetky prijímače v sieti.
Sofistikovanejšia a praktická architektúra v súčasnosti je tá, ktorá využíva smerovanie vlnových dĺžok. Uzly v tejto sieti sú schopné smerovať rozdielne vlnové dĺžky pri vstupnom porte na rozdielne výstupné porty. Toto umožňuje zostaviť súčasne niekoľko svetelných ciest používajúcich rovnaké vlnové dĺžky v sieti; t.j. kapacita môže byť znovu použitá priestorovo. Tieto svetelné cesty používajú rovnakú vlnovú dĺžku na celej dĺžke svojej cesty. Toto obmedzenie je platné len v prípade, že sieť nemá schopnosť konvertovať vlnové dĺžky. Táto architektúra sa zároveň vyhýba vysielaniu výkonov k neželaným prijímačom v sieti. Táto forma siete je vhodná pre použitie v sieťach MAN a WAN, ako aj v medziústredňových a miestnych sieťach.