2 Digitálna účastnícka prípojka VDSL2
2.1 Základné vlastnosti prípojky VDSL2

Digitálna účastnícka prípojka VDSL2 je druhou generáciou prípojky VDSL. Významné a osvedčené inovácie oproti pôvodnej špecifikácii VDSL preberá druhá generácia VDSL2 z druhej generácie prípojky ADSL2. Ide najmä o mriežkové kódovanie (tzv. Trellis Code) pre schopnosť opravovať v prijímači jednotlivé bitové chyby a tiež o schopnosť opravovať zhluky chýb spôsobené impulzným rušením pomocou Reed-Solomonových kódov a prekladania dát. Podobne ako pri ADSL2 je možné meniť prenosovú rýchlosť počas prevádzky SRA (Seamless Rate Adaptation), riadiť vysielací výkon na obmedzenie presluchov do okolitých párov a aktivovať režimy úspory elektrickej energie (tzv. Sleep Mode).

Základným odporúčaním, ktoré štandardizuje prípojku VDSL2, je odporúčanie ITU-T G.993.2.

Navýšenie prenosovej rýchlosti sa docielilo rozšírením využívaného frekvenčného pásma až do 30 MHz. Prípojka ADSL2+ využíva frekvenčné pásmo iba do 2,208 MHz. Maximálne prenosové rýchlosti sa pohybujú rádovo v desiatkach až stovkách Mbit/s. V smere downstream je maximálna hodnota okolo 200 Mbit/s. Rozšírenie využívaného frekvenčného pásma však prináša aj nevýhodu. Skracuje sa maximálna dĺžka účastníckeho vedenia, na ktorom je možné prípojku VDSL2 prevádzkovať. S rastúcou šírkou frekvenčného pásma rastie totiž útlm vedenia v tomto pásme.

image
Obrázok ukazuje priebeh útlmu symetrického páru v závislosti od frekvencie. Dĺžka vedení 1 km, priemer žíl vodičov 0,4 mm, materiál meď. Symetrický pár je umiestnený v klasickom miestnom kábli štvorkovej konštrukcie TCEPKPFLE.