Rozpoznanie gest môže byť interpretované ako jeden z prvých možných spôsobov ako počítače porozumejú človeku alebo reči ľudského tela. To môže viesť k veľkému kroku, keď vstupné zariadenia ako klávesnica a myš sa stanú nepotrebnými (však sa s nimi neráta ani v žiadnych sci-fi filmoch). Zavedením rozpoznávania gest bude možné napr. ukázať prstom na obrazovku počítača tak, že sa kurzor bude podľa toho pohybovať.
Navigácia gestami je stále viac a viac populárna predovšetkým v smart telefónoch, tabletoch a moderných televízoroch. Každý pozná ťahové gesto pre posun hore/dole alebo presunúť doľava/doprava, zväčšovanie alebo zmenšovanie. Existuje bohatá ponuka aplikácií ponúkajúcich sadu gest pre navigáciu v dotykových zariadeniach, napr. na ovládanie hlasitosti, uzamknutie obrazovky, ovládanie prehrávača hudby, kopírovanie obsahu obrazovky, návratu na domovskú obrazovku, krok späť, návrat k posledným aplikáciám či menu.
Oblasť pre použitie gest nie je obmedzená. Ako príklad môžeme spomenúť aplikáciu na trénovanie tenisu s využitím 3D rozpoznávania gest, ktorú publikoval Cristian García Bauza a jeho tím.
Napríklad Samsung predstavil rozpoznávanie gest vo svojej „vlajkovej lodi“, svojom najvyššom modeli - TV v roku 2013. Rozpoznávanie pozostáva z algoritmu sledovania ruky s rozpoznaním gesta "kliknite na tlačidlo", ktoré sa vykonáva zatvorením dlane. Aby používateľ mohol prepínať kanály alebo nastaviť hlasitosť, musel najprv zdvihnúť ruku k televízoru a po zjavení kurzora pohybovať rukou tak, aby kurzor prišiel k tlačidlám (analógia počítačovej myši). Na zvýšenie hlasitosti musel používateľ "klikať na tlačidlo", t.j. zatvoriť dlaň ruky toľko krát, kým sa dosiahla požadovaná hlasitosť. Tento prístup by mohol byť považovaný za intuitívny aspoň pre počítačovo zdatných používateľov, ale skôr to môže slúžiť ako príklad neprirodzených gest.