4 Rozpoznanie 3D tváre
4.2 Predspracovanie a registrácia dát

Na začiatku celého procesu sa zachytí 3D maska povrchu tváre (príklad vytvorenie 3D tváre je na obrázkoch obr. 3.4. - obr. 3.6). Existuje niekoľko rôznych spôsobov ako dosiahnuť zachytenie 3D povrchu tváre, napríklad stereo kamery, hĺbková kamera, laserová kamera, optické alebo laserové snímače, atď.

image
Fig. 3.4 – Jeden sken
image
Fig. 3.5 – Viac skenov vytvárajúcich tvár
image
Fig. 3.6 – Výsledný 3D model tváre

Z celého nadobudnutého snímku je potrebná iba tvár. Vzhľadom k tomu je potrebné orezanie tváre. Každá tvár je ohraničená obdĺžnikom, ktorý sa skladá z 4 bodov na hlave. Bočné hrany sa skladajú z bodov, ktorých pozícia je najviac doľava a doprava. Najvyšší bod je horný okraj a spodný okraj obsahuje najnižší bod. Orezanie je potom založené na obdĺžniku vytvorenom 4 bodmi.

Zachytené údaje sú následne predspracované pomocou algoritmov na extrakciu príznakov.

Účelom extrakcie príznakov je získať kompaktné informácie z obrázkov, ktoré sú dôležité pre rozlišovanie medzi obrazmi tvárí rôznych ľudí a sú stabilné z pohľadu fotometrických a geometrických variácií v obraze.

Ako príznaky možno použiť body tváre (vrchol hlavy, čelo, oči, brada, nos, ústa, atď.) a vzdialenosti medzi týmito vybranými bodmi v 3D Euklidovskom priestore (viď obr. 3.7).

image
Fig. 3.7 – Príklad tvárových príznakov