V stručnosti povedané, cieľom identifikácie hovoriaceho je na základe hlasu určiť totožnosť hovoriaceho. Rozhodnutie sa robí na základe množiny rečových vzoriek hovoriacich, ktoré sú uložené v databáze počas fázy trénovania. Systém teda rozpozná len používateľov z databázy, resp. rozpoznanie nevykoná ak je vierohodnosť výsledku príliš nízka.
Pretože počet používateľov v databáze je konečný, táto úloha sa tiež označuje ako problém uzavretej skupiny. Identifikácii na základe hlasu sa veda venuje už viac ako 40 rokov a vývoj v tejto oblasti stále intenzívne pokračuje. S príchodom nových a dostupných technológií si identifikácia nachádza veľa nových aplikácií, z ktorých najvýznamnejšie sú:
Identifikácia hovoriaceho je pomerne zložitá úloha, a to vďaka viacerým dôvodom. Tie najvýznamnejšie sú:
Na druhej strane použitie reči ako biometrického signálu má nasledovné výhody:
Je veľa aplikácií pre identifikáciu používateľa, ktoré sa medzi sebou líšia v komplexnosti, použitých metódach, konceptoch, spôsoboch činnosti, požiadavkách, obmedzeniach, atď. Preto sa zaužívali isté delenia, a tie najvýznamnejšie sú:
Tieto základné delenia, koncepty a tvrdenia v sebe obsahujú množstvá metód so svojimi vlastnosťami a obmedzeniami. Preto je kvôli podrobnejšiemu výkladu danej problematiky možné využiť prehľadové články ako napr. [6].