2 Identifikácia používateľa
2.2 Identifikácia hovoriaceho

V stručnosti povedané, cieľom identifikácie hovoriaceho je na základe hlasu určiť totožnosť hovoriaceho. Rozhodnutie sa robí na základe množiny rečových vzoriek hovoriacich, ktoré sú uložené v databáze počas fázy trénovania. Systém teda rozpozná len používateľov z databázy, resp. rozpoznanie nevykoná ak je vierohodnosť výsledku príliš nízka.

Pretože počet používateľov v databáze je konečný, táto úloha sa tiež označuje ako problém uzavretej skupiny. Identifikácii na základe hlasu sa veda venuje už viac ako 40 rokov a vývoj v tejto oblasti stále intenzívne pokračuje. S príchodom nových a dostupných technológií si identifikácia nachádza veľa nových aplikácií, z ktorých najvýznamnejšie sú:

Identifikácia hovoriaceho je pomerne zložitá úloha, a to vďaka viacerým dôvodom. Tie najvýznamnejšie sú:

  • Akustická variabilita hovoriaceho
  • Zmeny vplyvom zdravotného stavu, nálady, psychického stavu, atď.
  • Prítomnosť šumu pozadia
  • Vplyvy nahrávacích zariadení a prostredia
  • Jednoduchá reprodukcia zvuku pomocou nahrávacích zariadení

Na druhej strane použitie reči ako biometrického signálu má nasledovné výhody:

  • Netreba používať heslo
  • Je to neinvazívna metóda
  • Je to jednoduchá metóda získavania biometrického signálu

Je veľa aplikácií pre identifikáciu používateľa, ktoré sa medzi sebou líšia v komplexnosti, použitých metódach, konceptoch, spôsoboch činnosti, požiadavkách, obmedzeniach, atď. Preto sa zaužívali isté delenia, a tie najvýznamnejšie sú:

Tieto základné delenia, koncepty a tvrdenia v sebe obsahujú množstvá metód so svojimi vlastnosťami a obmedzeniami. Preto je kvôli podrobnejšiemu výkladu danej problematiky možné využiť prehľadové články ako napr. [6].