2 Systémy s vlnovým multiplexovaním – raster CWDM a DWDM
2.1 Základný motív multiplexovania

Základnou ideou pri zvyšovaní prenosovej rýchlosti a informačnej kapacity systému je využitie prenosu informácií viacerými kanálmi (na viacerých vlnových dĺžkach) súčasne. Siete väčšieho dosahu s prenosovou kapacitou desiatok Tbit/s pracujú na stovkách kanálov. Každý kanál je schopný prenášať desiatky Gbit/s.

DWDM (Dense Wavelength Division Multiplexing) - husté vlnové multiplexovanie, ktoré vyžaduje použitie úzkopásmových zdrojov optického žiarenia akými sú lasery DFB (Distributed Feedback Lasers – Lasery s rozloženou spätnou väzbou). Vyžarovaná vlnová dĺžka by mala byť stabilná (je všeobecne známe, že lasery sú teplotne laditeľné). Pre tieto účely sa odporúča použitie chladených laserov DFB, pracujúcich pri konštantnej teplote v rozmedzí 20 až 30°C.

Metropolitné siete môžu pracovať s omnoho nižšou prenosovou rýchlosťou. Hrubé vlnové multiplexovanie CWDM (Coarse Wavelength Division Multiplexing) používa 4 až 16 kanálov s veľkým rozstupom 20 nm, ktorý umožňuje použitie laserov vyžarujúcich širšie spektrum vlnových dĺžok, napr. lasery Fabryho-Perota alebo nechladené lasery DFB. Takéto riešenie je finančne menej nákladné.