5 Aplikácie a prípadové štúdie
5.6 Inteligentný priemysel a inteligentná výroba

Inteligentný priemysel je štvrtou priemyselnou revolúciou. Z tohto dôvodu je termín inteligentný priemysel označovaný tiež ako Priemysel 4.0. Prvá priemyselná revolúcia bola charakterizovaná mechanizáciou založenou na sile vody a pary. Parný stroj bol jedným z najdôležitejších technologických vynálezov prvej priemyselnej revolúcie. Počas druhej priemyselnej revolúcie sa zlepšili existujúce výrobné postupy. Druhá priemyselná revolúcia bola charakterizovaná zavedením hromadnej výroby, montážnych liniek a elektriny. Pre tretiu priemyselnú revolúciu je typické zavedenie elektroniky a počítačov pre ďalšiu automatizáciu výroby. Konečne Priemysel 4.0 je založený na zabezpečených fyzických výrobných systémoch, ktoré sa dajú pripojiť na Internet. IoT prepojí priemysel s novou škálou aplikácií v oblasti výroby, ako je pripojenie priemyslu k inteligentnej sieti.

Inteligentný priemysel zásadne zmení spôsob, akým sú výrobky vyvíjané, vyrábané a dodávané. Okrem toho je zvýšená bezpečnosť pracovníkov. Ochrana životného prostredia je zabezpečená produkciou nulových emisií a výrobou s nulovým počtom chybných kusov. V inteligentných výrobných procesoch budú dopravné prostriedky a pomôcky vzájomne komunikovať a budú organizované s cieľom zlepšiť celkovú produkciu.

Tab. 9 – Aplikácie inteligentného priemyslu a inteligentnej výroby

Aplikácia

Popis

Aplikácia M2M

Automatická diagnostika strojov a kontrola majetku.

Kvalita vnútorného vzduchu

Sledovanie úrovne jedovatých plynov a kyslíka vnútri chemických závodov pre zaistenie bezpečnosti pracovníkov a tovaru.

Sledovanie teploty

Riadenie teploty vnútri priemyselných a lekárskych chladničiek s citlivým tovarom.

Zachovanie kvality a konzistencie

Používanie prepojených senzorov, kamier a laserov na analýzu výrobných procesov.

Sledovanie flotily

Optimalizácia výkonu, zníženie nákladov a zvýšenie produktivity.

Kontrola dodávateľského reťazca

Využitie technológie RFID, QR kódov, atď. pre lepšiu prevádzkovú efektivitu (sledovanie tovarov, vzťahov s dodávateľmi, zásob, vytváranie prognóz, atď.) a možnosti zvýšenia príjmov (znalosť zákazníkov, nákupné návyky, atď.).